eSuba Stars: Erik hakkiJunior Leštach
O PROJEKTU
Projekt eSuba Stars je novým redakčním seriálem, který bude postupně a pravidelně představovat nové členy naší vlastní klubové Síně slávy. Uvedení staronových tváří budeme prezentovat skrze osobní rozhovory, v nichž se podíváme zpátky do minulosti, současnosti, a především na závěrečné bilancování kariéry s několikaletým odstupem času.
Předchozí díly:
PROFIL HRÁČE
Dokázal se probojovat mezi nejlepší české profesionální hráče napříč všemi esporty a to dokonce ve TrackManii, která mezi ty nejznámější nepatřila. Erik Leštach, známý jako hakki nebo hakki Junior, sám přiznává, že dostat se na vrchol stojí hodně dřiny a odříkání. Ani on nedostal nic zadarmo, přesto se tvrdou pílí dokázal probojovat až mezi světovou špičku virtuálních závodníků a vybojoval si prestižní smlouvu se společností Red Bull. Slovenská hvězda se nakonec rozhodla ukončit profesionální kariéru a zažít také něco z „normálního života“. Na svět gamingu ale nezanevřel a rád by se do něho ještě někdy vrátil.
Ahoj! Už je to nějaký ten pátek, kdy ses rozhodl odejít od profesionálního hraní, takže nás hlavně zajímá, jak se aktuálně máš?
„Aktuálne som na hernom dôchodku. Odišiel som žiť do zahraničia, lebo som chcel zmenu a skúsiť iný život. Popritom sa snažím načerpať energiu a motiváciu zas do niečoho gamingového.“
Jak vzpomínáš na gamingovou éru nejen v eSubě?
„S úsmevom na tvári. Niekedy premýšľam nad tým bohémskym životom, aký som mal a až sa mi nechce uveriť, že to bola realita. A najviac sa smejem na tom, ako to všetko začalo. Nainštalovaním 280mb hry a neobmedzeným internetom len cez víkendy až po účasti na najväčších eventoch na svete.“
Ve své kariéře sis připsal celou řadu úspěchů, který ale považuješ za ten nejhodnotnější?
„Že som si dokázal vytvoriť meno a značku na domácej a svetovej gamingovej scéne vďaka hre, ktorá nepatrila medzi najpopulárnejšie. Že som sa len tak ľahko nezastavil, kým som nedosiahol to, čo som si zaumienil. Že som dokázal urvať ten titul, po ktorom som bol hladný niekoľko rokov. Po ňom zrazu všetko začalo naberať grády. Dá sa povedať, že moja kariéra sa delila na 2 časti. Pred a po titule.“
Ke kariéře profesionálního hráče kromě úspěchů patří i zklamání. Jaké je to tvé největší?
„Možno to niekoho prekvapí ale áno, aj hakkiJunior veľa krát vyhorel a prehral. Našťastie sklamanie pominulo vždy rýchlo a viac som sa sústredil na to, aby sa to už neopakovalo. Pri prehrách som zisťoval moje slabiny a snažil som sa ich eliminovať do budúcna. Napríklad moju 2 ročnú šnúru 1. miest na domácich eventoch pretrhla až samotná hra. Dostal som sa do bodu vo finále, kde som mal rovnaký počet bodov ako protihráč a hra vybrala jeho ako víťaza. Z tohto som mal dosť zmiešané pocity. Uzavrel som si to tak, že som nemal dopustiť aby finále došlo do takého bodu. Alebo keď ma na GT Academy nevybrali do posledného dňa jako finalistu nášho regiónu, lebo som bol drzý a nesympatický. Na niečo takéto som sa pripraviť nemohol.“
Díky hraní ses podíval i do různých koutů světa. Vzpomeneš si, kam všude ses dostal?
„Hocikde. Pravidelné výlety do Rakúska na formule, najrôznejšie mestá vo Francúzsku od juhu po sever, ktoré by som inak vživote nenavštívil. Najpamätnejší výlet bol ale asi LA na WCG.“
A co nějaké vtipné historky z cest? Podělíš se o nějakou?
„Keby len jednu… Ako som si roztrhol nohavice v Paríži v nedeľu večer o deviatej, keď už je všetko zavreté a musel som tak fungovať do rána. Scénka jako z nejakého virálneho videa, sedím tak v metre a proste ľudia sa začali na mňa pozerať a smiať. Dopadlo to tak, že sme sa celý vagón smiali na tom, že 18ročný chalan zo Slovenska má roztrhnuté nohavice od gulí až po chodidlo. Bolo toho veľmi veľa, niektoré historky si asi vezmem aj do hrobu.“
Když se na svou progamingovou cestu podíváš teď s odstupem, jak bys ji zhodnotil? Co ti dala a co naopak vzala?
„Byla to jízda. Takto nejako. Ako som už spomínal, bol to bohémsky život. Na druhú stranu si myslím, že som bol dobrým príkladom pre novú generáciu hráčov, že dá sa všetko. Len treba tomu čo to aj obetovať. Ja som tým žil 24 hodín denne. Počas cestovania na turnaje som zabíjal nudu tak, že som mal zavreté oči a predstavoval som si niekedy až absurdné situácie. Všetky možné scenáre som si premietal pred očami a „riešil“ som ich, apod. Chcel som byť vždy pripravený na 100 %. Myslím si, že som vymačkal celý potenciál z TrackManie a môjho mena ako takého. Jeden deň sa vám v škole smejú, že sa hráte na počítači a na druhý deň podpisujete zmluvu s Red Bullom na dobu neurčitú. Samozrejme veľmi veľa vecí by som spravil inak kebyže sa dá vrátiť čas. Nevážil som si strašne veľa vecí, lebo som ich bral ako samozrejmosť. Napríklad dlho mi trvalo zistiť hodnotu zarobených peňazí vlastnými rukami. Teraz mi v zahraničí týždeň trvá zarobiť to, čo som mal niekedy za deň na akcii kde som sa iba hral na konzole s fanúšikmi. Preto som s tým aj skončil, lebo som potreboval dospieť. V 22 rokoch bolo moje maximum v kuchyni tak praženica aj to bez cibule, lebo som nevedel jako ju mám pripraviť. Prvý krát som si pral v 23 rokoch. Akože ono je to pekné, ale takto som nemohol fungovať už ďalej, preto som sa zo dňa na deň zbalil a odišiel. Hlavne som musel vyjsť z tej bubliny, v ktorej som žil. Veľa krát som to hovoril, že musím si „za trest“ dať na 2 roky manuálnu prácu a dospelý život, aby som dospel a vyformoval sa zas niekam ďalej. Každopádne zachvilu mi môj trest končí, môžem s kľudom povedať že som sa posunul kam som chcel a rád by som sa vrátil do toho kolotoča ale už ako hakkiJunior 2.0. Uvedomil som si jednu vec. Pre mňa je gamingova komunita najlepšia skupina ľudí a rád by som sa zas medzi ňu vrátil.“
Sleduješ aktuální scénu? Zahraješ si ještě něco nebo už to jde celé mimo tebe?
„Úprimne poviem, že nesledujem skoro nič. Stále hrávam, keď mám čas ale skôr si ulietavam na úplne inom žánri. Witchera 3 som teraz prešiel už druhý krát a plánujem sa do neho pustiť zas od začiatku, lebo som na ňom očividne závislý.“
Jak vnímáš pokrok eSuby za ty roky?
„Jako som povedal, nesledujem moc čo sa deje, ale viem, že eSuba vždy smerovala a vždy aj bude smerovať správnym smerom. Samozrejme čo sa mi najviac páči na webe je kolónka „o nás“. Hádajte prečo.“ :D
Chtěl bys na závěr něco vzkázat fanouškům?
„Nemám žiadne motivačné citáty nachystané. Ja len ďakujem za rozhovor, pri ktorom som si zaspomínal na veľmi pekné časy.“
#modrakrev